1 deň v Číne – čo všetko sa dá stihnúť

1 deň v Číne – čo všetko sa dá stihnúť

Icon 6. júna 2018
Icon By adminka
Icon 0 comments

Je štvrtok poobede a my sa už nevieme dočkať, kedy konečne naše lietadlo vzlietne a my, skupinka 4 ľudí, sa ocitneme na druhom konci sveta – v Pekingu, Číne.

Už v lietadle sa z informácii o našej destinácii dozvedáme, že Čína je po stáročia vedúcou civilizáciou, ktorá prekonala zvyšok sveta v oblasti umenia a vedy. Aj keď je Čína doposiaľ komunistická krajina, pre väčšinu obyvateľstva sa životná úroveň za poslednú dekádu dramaticky zlepšila a je to zreteľne vidno aj v neuveriteľne čistom a v ničom za západným svetom nezaostavajúcom hlavnom meste – Peking.

Náš turistický sprievodca, ktorého sme si najali, keďže nikto z nás čínsky nerozpráva a náš čas je limitovaný, nás hneď po vyzdvihnutí z letiska skúša, čo všetko vieme o Pekingu a Číne všeobecne. Musím podotknúť, že jeho angličtina je naozaj výborná. V podstate tak, ako aj naše hlavné mesto, aj Peking má oficiálny aj neoficiálny počet obyvateľov, keďže mnoho ľudí tam býva len kvôli práci. Na jeho otázku, koľko obyvateľov má Slovensko, len odpovie, že to je také menšie čínske mestečko. No čo už, aj tak sme hrdí odkiaľ pochádzame.

Už iba chvíľočka a sme na parkovisku pred Čínskym múrom, jedným zo 7 divov sveta. Sme plní očakávaní, ale aj zvedavosti, či naň zvládneme výstup po dlhom 9 hodinovom lete. Na múr je možné sa dostať nielen po schodoch, ale aj lanovkou, takže aj menej zdatní sa nemusia obávať. Čínsky múr je od roku 1987 zapísaný v svetovom dedičstve UNESCO. Bol postavený za dynastie Ming. Jeho dĺžka v období jeho najväčšieho rozkvetu bola až neuveriteľných 21 000 km. V súčasnosti je prístupných cca 8 000 km. Dozvedeli sme sa, že v jeho útrobách je pochovaných mnoho stavbárov, teda otrokov, ktorí tento múr stavali, a preto aj mnoho Číňanov ho označuje ako múr krvi. Oficiálne sa čínsky múr po čínsky povie 万里长城=wan li chang cheng (wan-veľký, li-meter, chang-dlhý, cheng- múr).

A že si aj vy pamätáte fotky z internetu, kde Čínsky múr je preplnený davom turistov a nie je možné si z neho urobiť pekný záber, aký sa nachádza len na fotkách z internetu alebo pohľadniciach? Tak Vás sklamem, nám sa to podarilo. Mali sme celý čas, ktorý sme tam strávili, múr iba pre nás a naše fotenie, bláznenie a obzeranie. Ako je to možné? Stačí si vybrať skvelého sprievodcu, ktorý Vás zoberie na miesto, kde turisti tak často nechodia a vyberiete sa tam čo najskôr ráno. My sme tam boli okolo 9 a ani živáčika. Veď posúďte sami z našich fotiek.

Po rýchlom obede sme sa bleskovo presunuli k Nebeskému chrámu (Temple of Heaven). Takisto ako Čínsky múr, aj Nebeský chrám bol postavený za vlády dynastie Ming a je tiež zapísaný v UNESCO. Raz ročne tu prichádzal panovník, aby sa modlil za dobrú úrodu na nadchádzajúci rok. Dodnes môžete vidieť kachle, kde sa obetovali zvieratá, ako krava, kačica, hus a podobné. Tak ako tieto kachle, aj celý chrám má mystický význam a ten je založený na symbole čísla 9, teda najvyššieho – božského čísla. Zároveň všetky budovy slúžiace ľuďom sú postavené v tvare štvorca, alebo obdĺžnika a všetky chrámy sú postavené do kruhu, lebo Číňania veria, že všetko božské je okrúhle.

Presúvame sa ďalej k Zakázanému mestu, ale najprv sa zastavujeme na námestí Tian anmen. Je horúci deň a aj keď slnko praží a my sme už vyčerpaní, nič nás neodradí sa prejsť po tomto vydláždenom obrovskom námestí. Po jeho strane vidíme Národné múzeum. Keby sme mali o čosi viac času, isto by sme ho navštívili. Teraz sa však sústredíme na to, aby sme zvládli kilometer dlhú prechádzku po Zakázanom meste, ktorého čínsky názov je goo gong, teda staroveký palác. Ide o najstarší palác na svete. Aj toto miesto má mnoho mystických symbolov založených na číslach, napríklad sa tam nachádza presne 9 999 izieb. Do vnútorného nádvoria mal prístup iba vládca a keďže sa stávalo, že mal veľké množstvo konkubín, v období Sui bolo mnoho mužov kastrovaných – nazývajú sa enouchovia  a jedine tí mali prístup aj do vnútorných nádvorí. Vládca si tak mohol byť istý, že ktorákoľvek žena, ktorá tam otehotnie, tak len s jeho potomkom. Od roku 1924 je Zakázané mesto prístupné širokej verejnosti. Nás však najviac zaujala prekrásna záhrada na konci nádvoria. Nachádza sa tam množstvo fontán, tichých zákutí a prekrásnych niekoľko sto-ročných stromov a rastlín. Aj my sme si tu na chvíľu oddýchli. Čakala nás totižto ešte dlhá cesta do Thajska.

Ni Hao !

Ak Vás článok zaujal a aj vy by ste radi navštívili túto zaujímajú krajinu, píšte nám na našu emailovú adresu

info@ckginger.com

alebo do komentárov na facebooku a radi Vám poradíme, alebo pripravíme nezabudnuteľný výlet.